Správa: V. S. V. Slovensko. Správa Č. 56/2014. Stanovisko výbor prijal 4. Decembra 2015.
V roku 2014 bola autorovi oznámenia poskytnutá pomoc pri príprave sťažnosti. Následne bola sťažnosť oznámená Slovensku.
Predmet úpravy: diskriminácia v prístupe k zamestnaniu.
Vecná otázka: diskriminácia na základe národného alebo etnického pôvodu.
Právne stanovisko výboru: výbor pripomína, že nie je v jeho kompetencii posudzovať výklad faktov a vnútroštátnych právnych predpisov vnútroštátnymi orgánmi, s výnimkou prípadov, keď sú prijaté rozhodnutia zjavne svojvoľné alebo inak predstavujú odopretie spravodlivosti <1> (bod 7.4 stanoviska).
Posúdenie skutkových okolností prípadu výborom: [o] hlavnou otázkou pred výborom je, či zmluvný štát splnil svoje povinnosti prijať účinné opatrenia v reakcii na tvrdenia žalobkyne, že bola diskriminovaná na základe príslušnosti k Rómom v snahe získať prístup k zamestnaniu vo verejnej škole, a či štát poskytol-strana prostredníctvom svojich vnútroštátnych súdov a iných inštitúcií účinne chráni a poskytuje účinné prostriedky nápravy proti údajnej rasovej diskriminácii, vrátane primeranej náhrady alebo náhrady spôsobenej škody (bod 7.2 stanoviska).
Porušenie článku 5 písm. e) bodu I) dohovoru
Výbor berie na vedomie tvrdenie sťažovateľky, že bola vystavená rasovej diskriminácii v rámci náborového procesu verejnej základnej školy v meste Revutsa... Výbor berie na vedomie informácie, ktoré poskytol zmluvný štát, že argumenty v prospech údajnej diskriminácie sťažovateľa neboli pri skúmaní príslušnými vnútroštátnymi správnymi a súdnymi orgánmi dôveryhodné. Hoci zmluvný štát uznáva, že sťažovateľ utrpel škodu a bol znevýhodnený, tvrdí, že medzi rozdielnym zaobchádzaním a výslednou nevýhodou nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť. výbor... Berie na vedomie vyhlásenie Ministerstva školstva z 2. Februára 2010, podľa ktorého nedostatok finančných prostriedkov nie je platným dôvodom na uprednostnenie uchádzača so stredoškolským vzdelaním vo vzťahu k uchádzačovi s vysokoškolským vzdelaním a že zamestnávateľ by sa mal usilovať o prijímanie kvalifikovaných uchádzačov a nekvalifikovaní uchádzači by sa mali prijímať iba vo výnimočných prípadoch (pozri rozhodnutie Okresného súdu mesta Revutsa z 28.Marca 2011, s. 3, prvý odsek.). Výbor tiež berie na vedomie záver Centra pre rovnosť, že prípad žiadateľa možno prirovnať k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, pretože bol prijatý nekvalifikovaný kandidát, ako aj odporúčanie tohto centra, aby riaditeľ školy dodržiaval antidiskriminačné právne predpisy. výbor... Konštatuje, že porovnávacou kategóriou, ktorú zmluvný štát zohľadnil s cieľom zistiť rozdiel v zaobchádzaní, sú iní uchádzači o zamestnanie, ktorí neboli vybraní, a nie osoba, ktorá získala prácu, ako aj vyhlásenie zmluvného štátu, že výber bol založený na skutočnosti, že vybraná osoba bola známa riaditeľovi školy. Výbor sa domnieva, že zmluvný štát nemôže poprieť svoju zodpovednosť, pretože riaditeľ verejnej školy, ktorý je, hoci je samostatným právnym subjektom, zodpovedný za výber zamestnancov školy v rámci poskytovania verejnej štátnej služby. Výbor konštatuje, že zmluvný štát primerane nereagoval na tvrdenia sťažovateľky v tejto súvislosti a neposkytol presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali rozlišovacie zaobchádzanie sťažovateľky pri zamietnutí jej žiadosti o zamestnanie. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade nie je možné uprednostniť výber kandidáta, ktorý nebol kvalifikovaným obchodným asistentom na pozíciu asistenta učiteľa, jeho odbornou spôsobilosťou (Pozri rozhodnutie Okresného súdu mesta Revutsa z 28.Marca 2011, s. 3, posledný odsek, ktorý naznačuje, že úspešným žiadateľom bol asistent predaja.) alebo nedostatok finančných prostriedkov, výbor dospel k záveru, že skutočnosti pred ním odhaľujú porušenie práva žiadateľa pracovať bez rozdielu rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu, v rozpore s povinnosťou zmluvného štátu zabezpečiť rovnosť, pokiaľ ide o právo na prácu, ako je ustanovené v článku 5 písm. e) bode I) dohovoru (bod 7.3 stanoviská).
Porušenie článku 6 (v spojení s článkom 2) Dohovoru
Výbor by mal zvážiť, či v dôsledku rozhodnutí vnútroštátnych súdov nebola žalobkyňa zbavená práva na účinnú obhajobu a účinný prostriedok nápravy proti rasovej diskriminácii... Výbor poznamenáva, že v rokoch 2009 až 2013 sťažovateľ upozornil centrum rovnosti, Ministerstvo školstva, vedy, vedeckého výskumu a športu, ako aj bežné a mimoriadne vnútroštátne súdy na presvedčivé skutočnosti o rasovej diskriminácii. V tejto súvislosti žalobkyňa požiadala, aby na základe ustanovenia o presunutí dôkazného bremena Základná škola v Revutse ako žalovaná odôvodnila skutočnosť, že žalobkyňu nediskriminovala na základe jej príslušnosti k Rómom. Požiadala najmä základnú školu, aby poskytla rozumné a presvedčivé argumenty vysvetľujúce, prečo škola odmietla posúdiť jej žiadosť o učiteľské miesto a zamietla jej žiadosť o pozíciu asistenta učiteľa, zatiaľ čo na pozíciu, ktorá sa objavila neskôr, bola prijatá osoba s nižšou kvalifikáciou ako uchádzač. Výbor berie na vedomie tvrdenie žalobkyne, že okresné a krajské súdy nesprávne posúdili skutočnosti a dôkazy predložené základnou školou, pretože jej situácia nebola posudzovaná v porovnaní so situáciou nerómskej žiadateľky, ktorá bola vybraná na pozíciu, o ktorú sa uchádzala. Výbor tiež berie na vedomie tvrdenie žalobkyne, že vo svojom rozhodnutí z 27. Novembra 2012 Krajský súd jej nariadil, aby preukázala, že škola mala v úmysle ju diskriminovať, hoci sa od nej nemalo vyžadovať, aby tak urobila v súlade s ustanovením o presunutí dôkazného bremena stanoveným v Antidiskriminačnom zákone (Pozri oznámenie č. 40/2007, Er / Dánsko, stanovisko prijaté 8.Augusta 2007, bod 7.2, v ktorom Výbor potvrdil svoju právomoc posudzovať skutkové okolnosti a výklad vnútroštátnych právnych predpisov v prípadoch, keď je rozhodnutie svojvoľné alebo inak predstavuje odmietnutie spravodlivosti.). Výbor tiež berie na vedomie tvrdenie zmluvného štátu, že uplatňovanie antidiskriminačných právnych predpisov, a najmä ustanovenia o prenose dôkazného bremena, predstavuje určitý problém pre všeobecné vnútroštátne súdy, ktoré by ho mali účinne uplatňovať, a že súdy by mali dôkladnejšie pristupovať k ustanoveniu o prenose dôkazného bremena, a to aj v súvislosti s prejednávanou vecou. Výbor sa domnieva, že požiadavka súdov, aby žalobca preukázal diskriminačné úmysly, je v rozpore so zákazom správania s diskriminačnými dôsledkami stanoveným v dohovore, a to aj pokiaľ ide o postup prenosu dôkazného bremena stanovený štátom, zmluvnou stranou. Keďže zmluvný štát zaviedol takýto postup, jeho riadne neuplatnenie predstavuje porušenie práva žiadateľa na účinný prostriedok nápravy vrátane primeranej náhrady a náhrady spôsobenej škody. Výbor sa preto domnieva, že práva žalobcu podľa článku 2 ods. A) A c) a článku 6 dohovoru boli porušené (bod 7.4 stanoviska) (pozri bod 12 ods. 2 12 zákona.).
Závery výboru: fakty. Uvádzajú, že zmluvný štát porušil ustanovenia písmen a) A c) odseku 1 článku 2 a pododsek i) odseku e) článku 5 a článku 6 dohovoru (odsek 8 stanoviska).