Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 23. mája 2017 vo veci Paluda proti Slovensku (sťažnosť č. 33392/12).
V roku 2012 bola žalobcovi pomáhať pri príprave sťažnosti. Následne bola sťažnosť oznámená na Slovensku.
V tomto prípade bola úspešne posúdená sťažnosť o nemožnosti súdneho odvolania proti rozhodnutiu o pozastavení výkonu funkcie sudcu v čase začatia disciplinárneho konania začatého proti nemu. Bolo porušené článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
OKOLNOSTI PRÍPADU
V septembri 2009, súdna rada slovenských republiky (najvyšší riadiaci orgán súdneho komunity na slovenský, ktorý v tej dobe bol v čele s predsedom Najvyššieho súdu) rozhodol o odloženie výkonu povinností žiadateľa sudcov Najvyššieho súdu a ukázať mu disciplinárne obvinenia. Najmä sa tvrdilo, že žalobca obvinil hlavného sudcu zneužitie úradu a verejne vyjadril, že predseda sa pokúsil ovplyvniť výsledok konania. Pozastavenie, ktoré by podľa platného zákona mohlo trvať až dva roky, malo za následok zníženie peňažnej výživy žiadateľa o 50%. Pokusy žalobcu napadnúť toto pozastavenie nebolo úspešné. Jeho sťažnosť na Súdnu radu bola zamietnutá z dôvodu, že bola v kompetencii správnych súdov. Správne súdy rozhodli, že rozhodnutie pozastaviť žalobcu bolo predbežné, nepredstavovalo vymedzenie jeho práv s konečným účinkom a ako také neovplyvnilo jeho základné práva a slobody. Sťažnosti žalobcu na Ústavný súd boli vyhlásené za neprípustné. V konvenčnom konaní žalobca podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval, že mu bol zamietnutý prístup k súdu s cieľom napadnúť príkaz na pozastavenie výkonu jeho povinností.
OTÁZKY PRÁVA
Pozastavenie právomocí vo vzťahu k žiadateľovi bol zamestnaný u sudcovskej rady, orgánu, ktorý nemal súdne charakter a neposkytol pre inštitucionálnych a procesných záruk vyplývajúcich z článku 6 § 1 Dohovoru, v rámci disciplinárneho konania, ktoré ustanovil súdnej rady. Žiadateľ nebol vypočutý v súvislosti s pozastavením alebo súvisiacimi disciplinárnymi poplatkami.
Žiadateľ nemal prístup k riadeniu na súde v zmysle článku 6 ods 1 Dohovoru napadnúť suspenzie, ktorá po dobu dvoch rokov znemožnil vykonať súdnu povinnosti a spôsobila polovicu svojho podielu platov a zároveň je nemožné získať akýkoľvek iný príjem. Orgány žalovaného štátu neodkázali na žiadny dôvod, ktorý by zbavil žalobcu súdnej ochrany v súvislosti s týmto opatrením. V tomto ohľade bolo dôležité, aby sa jasne rozlišovať medzi donucovacie preukázateľne spôsobuje pozastavenie povinností sudcu, proti ktorému disciplinárne stíhanie predložila určitý druh, a dôvody, prečo za to, že mu umožní prístup k súdu v súvislosti s podmienečným oslobodením. Podľa Súdneho dvora sa význam tohto rozdielu bola doplnená o tom, že úrad používať opatrenia a postup, ktorý bol použitý, nespĺňa požiadavky článku 6 § 1 Dohovoru, ako aj skutočnosť, že opatrenia bola použitá v tejto súvislosti ako v prípad žiadateľa. Zamietnutie prístupu súdu žalobcom teda nemôže byť primerané žiadnemu legitímnemu sledovanému cieľu. V dôsledku toho sa zmenšila samotná podstata jeho práva na prístup k spravodlivosti.
rozhodnutie
Porušenie požiadaviek článku 6 ods. 1 dohovoru (jednomyseľne) bolo spáchané.
VYROVNANIE
Pri uplatňovaní článku 41 Dohovoru. Súd udelil žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7 800 eur, nárok na majetkovú ujmu bol zamietnutý.